#1 Kamerový systém a GDPR: zákonnosť spracúvania

Monitorovanie kamerovým systémom je dnes pomerne bežnou činnosťou. Z pohľadu predpisov o ochrane osobných údajov a GDPR kamerový systém prináša viacero povinností, ktoré sú prevádzkovatelia kamerových systémov povinní dodržiavať.

Okrem celého radu povinností je potrebné si ešte pred samotnou inštaláciou kamerového systému uvedomiť, že nie vždy je z pohľadu predpisov o ochrane osobných údajov možné monitorovanie kamerovým systémom vykonávať tak, ako si to prevádzkovateľ predstavuje.

Vždy je potrebné hodnotiť najmä nevyhnutnosť takéhoto spracúvania osobných údajov vo vzťahu k sledovanému účelu. Preto sme pripravili viacero článkov a videoškolení, ktoré sa venujú téme GDPR a kamerové systémy.

Kedy reguluguje GDPR kamerový systém?

Nie každé monitorovanie priestorov kamerovým systémom spadá do pôsobnosti nariadenia GDPR. Základnou podmienkou toho, aby monitorovanie priestorov kamerovým systémom patrilo do pôsobnosti nariadenia GDPR je to, či sú prostredníctvom kamerového systému zaznamenávané identifikované alebo identifikovateľné fyzické osoby.¹ V prípade, ak fyzické osoby nie je možné prostredníctvom kamerového systému identifikovať, nejde o spracovateľskú operáciu s osobnými údajmi a v takom prípade monitorovanie priestorov nepodlieha právnej úprave nariadenia GDPR².

Pod úpravu nariadenia GDPR nepatria ani „atrapy“ kamier alebo nefunkčné kamery, ktoré slúžia na odstrašenie potenciálneho páchateľa, pretože prostredníctvom takýchto nefunkčných kamier fakticky nedochádza k spracúvaniu osobných údajov dotknutých osôb. Aj keď môže byť v konkrétnom prípade najmä pre okoloidúce osoby ťažké rozlíšiť, či ide o funkčnú kameru alebo nie, uvedenie informácie o tom, že kamera je nefunkčná, by v tomto prípade zmarilo účel jej inštalácie. Český úrad na ochranu osobných údajov vydal usmernenie, v ktorom vo vzťahu k atrapám kamier odporúča, aby bolo pri kamere uvedené aspoň oznámenie, že kamera nie je prevádzkovaná v rozpore s predpismi o ochrane osobných údajov.

GDPR kamerový systém – výnimka pre domáce spracúvanie

V niektorých prípadoch, sa na monitorovanie kamerovým systémom Nariadenie GDPR nevzťahuje ani v prípade, ak ide o monitorovanie identifikovaných alebo identifikovateľných fyzických osôb. Ide o situácie patriace pod tzv. „domácu výnimku“, ktorá je ustanovená v čl. 2 ods. 2 písm. c) nariadenia GDPR, podľa ktorého sa ustanovenia GDPR neuplatňujú na spracúvanie osobných údajov vykonávaných fyzickou osobou v rámci výlučne jej osobnej alebo domácej činnosti.

Domáca výnimka zahŕňa situácie, ktoré sa týkajú výlučne súkromného alebo rodinného života jednotlivcov. Typickým príkladom spadajúcim do „domácej výnimky“ je monitorovanie okolia rodinného domu a priľahlého pozemku vo vlastníctve súkromnej osoby. Jedná sa o monitorovanie neverejných priestorov. Neverejné priestory sú také, do ktorých nie je možné vstupovať bez pozvania vlastníka. V prípade, ak kamerový systém systematicky monitoruje susedný pozemok, prípadne verejné priestranstvo (chodník, ulicu) mimo súkromného pozemku, domáca výnimka sa neuplatní a prevádzkovateľ kamerového systému je povinný plniť povinnosti podľa nariadenia GDPR.

Pod domácu výnimku je tiež možné zaradiť domáce videá napr. z dovoleniek, ktoré sú natáčané pre osobné potreby. Akonáhle sa monitorovanie kamerovým systémom alebo vyhotovovanie videí spája s podnikateľskou alebo komerčnou činnosťou, prípadne, ak nie je vykonávané fyzickou osobou, domácu výnimku nie je možné uplatňovať.

A to ani v prípade, ak samotný prevádzkovateľ kamerového systému nie je podnikateľským subjektom. Aplikovateľnosť domácej výnimky závisí od splnenia uvedených podmienok. Každopádne, výnimku je potrebné zvážiť v každom jednotlivom prípade osobitne.

Zákonnosť spracúvania pri monitorovaní kamerovým systémom

Kedy možno monitorovať? Alebo kedy môžeme hovoriť o skutočnej potrebe prevádzkovateľa monitorovať priestory kamerovým systémom, ktorá je jednou z podmienok zákonnosti takéhoto spracúvania?

Tak ako každé spracúvanie osobných údajov, aj monitorovanie kamerovým systémom musí byť vykonávané len na vopred určený účel, založené na relevantnom právnom základe (prevažne verejný záujem alebo oprávnený záujem) a po nevyhnutnú dobu.

Účelov spracúvania osobných údajov prostredníctvom kamerového systému môže byť viacero, napríklad ochrana majetku prevádzkovateľa, ochrana zdravia osôb v monitorovaných priestoroch alebo predchádzanie páchaniu protiprávnych konaní. V každom prípade je potrebné, aby išlo o účel, ktorý je dostatočne určitý a jasný.³

Druhou základnou podmienkou každého spracúvania osobných údajov je dodržanie zásady zákonnosti. Spracúvanie osobných údajov je zákonné iba vtedy, ak je založené na relevantnom právnom základe. Monitorovanie kamerovým systémom je možné založiť na viacerých právnych základoch. Do úvahy prichádzajú:

• plnenie zákonnej povinnosti podľa čl. 6 ods. 1 písm. c) nariadenia GDPR,
• plnenie úlohy vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi podľa čl. 6 ods. 1 písm. e) nariadenia GDPR,
• oprávnený záujem prevádzkovateľa alebo tretej strany podľa čl. 6 ods. 1 písm. f) nariadenia GDPR alebo
• súhlas dotknutej osoby podľa čl. 6 ods. 1 písm. a) nariadenia GDPR.

Zákonná povinnosť

V prípade, ak osobitný právny predpis prevádzkovateľovi ukladá povinnosť vykonávať monitorovanie kamerovým systémom, ide o zákonnú povinnosť prevádzkovateľa, ktorý je povinný monitorovanie vykonávať. V takom prípade nie je prevádzkovateľ povinný napr. hodnotiť nevyhnutnosť svojho zámeru, pretože je monitorovanie v zmysle príslušných zákonných ustanovení jeho zákonnou povinnosťou a právnym základom je čl. 6 ods. 1 písm. c) nariadenia GDPR.

Ako príklad možno uviesť zákon o bankách, ktorý v § 38a ustanovuje, že: „Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné priestory, v ktorých ich zamestnanci uskutočňujú styk s klientmi a súčasne manipulujú s peňažnou hotovosťou, zabezpečiť … funkčným a aktívnym kamerovým monitorovacím bezpečnostným systémom s 24-hodinovým záznamom v kvalite, ktorá umožňuje rozlíšenie osoby.“

Plnenie úloh vo verejnom záujme

Plnenie úloh vo verejnom záujme ako právny základ monitorovania kamerovým systémom sa týka predovšetkým verejnoprávnych subjektov, kam patria obce, mestá, orgány štátnej správy a podobne. Typickým príkladom monitorovania kamerovým systémom „založeným“ na verejnom záujme je monitorovanie verejných priestranstiev v obciach a mestách. V zmysle zákona o obecnom zriadení sú obce povinné zabezpečiť verejný poriadok v obci. Zákon o obecnom zriadení už ďalej obciam a mestám neukladá konkrétnu formu, akou majú obce túto povinnosť splniť. Keďže v tomto prípade ide o zabezpečovanie verejných úloh pri výkone samosprávy, monitorovanie verejných priestranstiev v obci je možné založiť na právnom základe – plnenie úloh vo verejnom záujme. Účelom môže byť zabezpečenie verejného poriadku v obci prostredníctvom monitorovania.

Oprávnený záujem prevádzkovateľa alebo tretej strany

K najvhodnejším a zároveň najbežnejším právnym základom pre spracúvanie osobných údajov kamerovým systémom je oprávnený záujem. Na oprávnenom záujme prevádzkovateľa alebo tretej strany je teda možné založiť monitorovanie. Založenie spracovateľskej operácie na právnom základe – oprávnený záujem je možné len po vykonaní tzv. testu proporcionality, na základe ktorého prevádzkovateľ vyhodnotí, či:

• oprávnený záujem prevádzkovateľa alebo tretej strany existuje a či je skutočne oprávnený,
• spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné a
• či nad oprávneným záujmom prevádzkovateľa neprevažujú základné práva a slobody dotknutých osôb.

Oprávnený záujem prevádzkovateľa alebo tretej strany môže byť právnej, ekonomickej alebo nemateriálnej povahy. Bez ohľadu na povahu oprávneného záujmu, prevádzkovateľ musí v každom jednotlivom prípade zvážiť, či jeho oprávnený záujem skutočne existuje (nemôže ísť o špekulatívny alebo vymyslený záujem prevádzkovateľa).

V prípade monitorovania kamerovým systémom by mal byť oprávnený záujem odôvodený predovšetkým skutočnou situáciou alebo nebezpečenstvom, ktoré sa v minulosti vyskytlo, napríklad pokus o vlámanie do prevádzky, krádež v prevádzke či zneužitie softvérových údajov. Ako dôvod na preukázanie existencie skutočného oprávneného záujmu postačuje v zmysle odporúčania Európskeho výboru pre ochranu osobných údajov aj protiprávne konanie, ktoré sa vyskytlo v okolitých prevádzkach, či v oblasti, v ktorej sa prevádzka nachádza (nemusí ísť tak o protiprávne konanie priamo voči prevádzkovateľovi kamerového systému). V niektorých prípadoch je odôvodnenosť oprávneného záujmu daná aj samotnou povahou činností, ktoré sa v prevádzke uskutočňujú alebo povahou tovarov, ktoré sa v prevádzke predávajú (napr. prevádzky klenotníctva) alebo samotným druhom prevádzky (napr. čerpacia stanica, ktorá býva „terčom“ protiprávnych konaní).

V súlade so zásadou minimalizácie by osobné údaje mali byť spracúvané iba v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu spracúvania. Uvedené platí vo vzťahu ku každému spracúvaniu osobných údajov prostredníctvom kamerového systému, nie len k spracúvaniu založenom na oprávnenom záujme. Každý prevádzkovateľ by mal pred inštalovaním kamerového systému, v závislosti od svojej konkrétnej situácie zvážiť, či je monitorovanie kamerovým systémom na dosiahnutie sledovaného účelu skutočne nevyhnutné, a či neexistujú iné, menej rušivé metódy spracúvania, na základe ktorých by bolo možné dosiahnuť sledovaný účel spracúvania. Napríklad, ak prevádzkovateľ zamýšľa monitorovať priestory kamerovým systémom za účelom ochrany svojho majetku, mal by zvážiť, či v konkrétnom prípade nebude postačovať inštalácia iných bezpečnostných prvkov alebo zariadení, ako oplotenie priestorov, alarm, bezpečnostné dvere, či fyzická bezpečnostná služba.

Nevyhnutnosť je potrebné posudzovať aj vo vzťahu k rozsahu monitorovaných priestorov a spôsobov monitorovania. V niektorých prípadoch bude účel spracúvania dosiahnutý lepšie prostredníctvom monitorovania vykonávaného v reálnom čase bez vyhotovovania kamerového záznamu, v iných prípadoch len prostredníctvom vyhotovovania záznamu (napr. ak má záznam z kamerového systému slúžiť ako podklad na preukázanie protiprávneho konania pred príslušnými orgánmi).

Posledným krokom v teste proporcionality je tzv. balančný test, ktorý slúži na vyhodnotenie prevahy oprávneného záujmu prevádzkovateľa nad právami a slobodami dotknutých osôb. V prípade monitorovania kamerovým systémom bude dotknuté najmä právo fyzických osôb na súkromie. V niektorých prípadoch je prevaha práv a slobôd dotknutých osôb nad oprávneným záujmom prevádzkovateľa zjavná hneď, napríklad ak by prevádzkovateľ chcel monitorovať priestory toaliet vo svojom zariadení za účelom kontroly ich čistoty. Prevahu oprávneného záujmu nad právami a slobodami dotknutých osôb je potrebné posudzovať vždy individuálne a v každom prípade osobitne. Do úvahy je potrebné vziať aj odôvodnené očakávania dotknutých osôb, povahu vzťahu prevádzkovateľa a dotknutých osôb ako aj rozsah monitorovaného priestoru.

Súhlas dotknutej osoby

V niektorých prípadoch možno využiť aj súhlas so spracovaním osobných údajov dotknutých osôb ako právny základ monitorovania kamerovým systémom. Vzhľadom na povahu súhlasu dotknutých osôb ako právneho základu spracúvania osobných údajov, je možné ho pri monitorovaní kamerovým systémom využiť iba vo výnimočných situáciách. Uvedené platí jednak preto, lebo prevádzkovateľ musí vedieť vždy preukázať, že dotknutá osoba súhlas skutočne udelila, a že ho udelila slobodne, ako aj preto, že dotknutá osoba je oprávnená svoj súhlas kedykoľvek odvolať.

Pri monitorovaní priestorov kamerovým systémom by pre prevádzkovateľa mohlo byť problematické získavanie súhlasu, ako aj technické selektovanie dotknutých osôb, ktoré svoj súhlas so spracovaním osobných údajov udelili a ktoré nie.

Doba uchovávania záznamov z kamerových systémov

V zmysle zásady minimalizácie uchovávania nesmú byť spracúvané osobné údaje uchovávané dlhšie, ako je na daný účel spracúvania potrebné. Pri monitorovaní kamerovým systémom je potrebné dobu uchovávania odvíjať od sledovaného účelu. V prípade, ak je ním ochrana majetku prevádzkovateľa, jeho poškodenie je prevádzkovateľ schopný odhaliť v priebehu niekoľkých dní, čomu by mala zodpovedať aj doba uchovávania záznamu z kamerového systému.

Po splnení účelu je potrebné osobné údaje vymazať. Ideálny riešením je automatické vymazávanie záznamov po uplynutí stanovenej doby. Platí, že čím dlhšie je nastavená doba uchovávania, tým precíznejšia by mala byť argumentácia prevádzkovateľa odôvodňujúca potrebu uchovávania záznamov z kamerového systému. Vo väčšine prípadov postačí uchovávanie v rozsahu niekoľkých dní. V zmysle odporúčania Európskeho výboru pre ochranu osobných údajov je to v závislosti od konkrétnej situácie 1 až 5 dní.

Viac informácií ku kamerovým systémom sme spracovali aj vo videoškoleniach:

V prípade, že sa vám video nezobrazuje je potrebné povoliť zbieranie cookies.

Správne nastavenie kamerového systému z pohľadu predpisov o ochrane osobných údajov nie je jednoduchou záležitosťou. Ďalšie informácie o spracúvaní osobných údajov prostredníctvom kamerového systému nájdete v článkoch, videoškoleniach a podcastoch, ktoré sa venujú téme GDPR a kamerové systémy. V ďalších článkoch sa venujeme aj:

• označeniu – priestor je monitorovaný kamerovým systémom – a jeho náležitostiam“
• monitorovanie zamestnancov GDPR

Téme sme sa venovali aj v podcaste:

1. V zmysle čl. 4 ods. 1 GDPR je osoba identifikovateľná, ak ju možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä odkazom na identifikátor, ako je meno, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, online identifikátor alebo odkazom na jeden alebo viaceré prvky, ktoré sú špecifické pre fyzickú, genetickú či mentálnu identitu tejto fyzickej osoby ↩

2. Napríklad monitorovanie vykonávané prostredníctvom kamerového systému umiestneného v takej výške, z ktorej nie je možné identifikovať jednotlivé snímané osoby. ↩

3. Pozn.: Európsky výbor pre ochranu osobných údajov upozorňuje, že formulácia účelu v znení: „Pre Vašu bezpečnosť“, nepredstavuje dostatočné vymedzenie účelu spracúvania. ↩

Získajte konkurenčnú výhodu vďaka aktívnemu prístupu k ochrane osobných údajov.

Pozrieť ponuku služieb