GDPR Nariadenie, Uncategorized @sk
14. 3. 2025
Európska regulácia kybernetickej bezpečnosti v podobe smernice NIS 2 aktualizuje pravidlá v oblasti kybernetickej bezpečnosti zavedené už v roku 2016 smernicou NIS 1 a modernizuje existujúci právny rámec s cieľom udržať krok so zvýšenou digitalizáciou a vyvíjajúcim sa prostredím kybernetických hrozieb. Poďme sa pozrieť bližšie na zmeny, ktoré prináša. Smernica NIS 2 bola transponovaná do novely Zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti (ZoKB), ktorá nadobudla účinnosť na Slovensku 1. januára 2025.
Smernica NIS 2 má za cieľ zlepšiť odolnosť a kapacity reakcie na incidenty verejných a súkromných subjektov, príslušných orgánov a EÚ ako celku. Docieliť sa tak má najmä rozšírením rozsahu pôsobnosti pravidiel kybernetickej bezpečnosti na nové odvetvia a subjekty.
Čo to znamená pre subjekty na Slovensku? Predovšetkým by sme mali mať na pamäti, že predmetom tejto regulácie nie je kybernetická bezpečnosť vo vzťahu k základným službám, ale práve kybernetická bezpečnosť a odolnosť kľúčových subjektov a celých sektorov voči aktuálnym kybernetickým hrozbám.
Najvýraznejšou zmenou novelizovaného ZoKB je nepochybne kategorizácia a rozsah subjektov, ktoré spadajú pod pôsobnosť novelizovanej legislatívy. Odstraňuje sa rozdiel medzi prevádzkovateľmi základných služieb (PZS) a poskytovateľmi digitálnych služieb a subjekty spadajúce pod reguláciu sa po novom rozdeľujú do sektorov, v ktorých vykonávajú svoju činnosť a to do sektorov s vysokou úrovňou kritickosti (Príloha č. 1 Zákona) a na subjekty patriace do iných kritických sektorov (Príloha č. 2 Zákona).
Ďalšou podmienkou je, že subjekt musí spĺňať aj veľkostné kritérium – musí ísť o minimálne stredný podnik (min. 50 zamestnancov alebo súvaha / obrat 10 mil. EUR)
Prevádzkovateľom základnej služby je ďalej aj subjekt, bez ohľadu na sektor alebo veľkosť, ktorý spĺňa jednu z týchto podmienok:
Ruší sa zoznam základných služieb, a pôsobnosť ZoKB sa vzťahuje na celý subjekt, ktorý je zapísaný v registri prevádzkovateľov základnej služby ako taký, nie len na konkrétnu základnú službu.
Subjekty, ktorých sa dotýka novelizácia ZoKB, majú upravené niektoré povinnosti a záväzky.
Zmeny so sebou prinášajú novú štruktúru všeobecných bezpečnostných opatrení, ktorá bude bližšie špecifikovaná v príslušnej vyhláške. Každý z dotknutých subjektov je povinný vypracovať analýzu rizík informačnej bezpečnosti a navrhované bezpečnostné opatrenia prijať v lehote najneskôr 12 mesiacov od zápisu subjektu do registra PZS.
Novelizácia prináša zmeny aj v rámci dodávateľského reťazca, cieľom ktorých je zabezpečiť väčšiu kontrolu tretích strán dodávajúcich služby pre dotknuté subjekty a prináša tak nové povinnosti nielen pre subjekty samotné, ale aj pre dodávateľov, ktorí môžu ale nemusia pod spadať tieto subjekty spadať. Treťou stranou sa v tomto prípade rozumie dodávateľ na výkon činností, ktoré priamo súvisia s prevádzkou sietí a informačných systémov pre PZS.
Postavenie PZS bude mať aj tretia strana, ktorá má významný vplyv pri zabezpečovaní kybernetickej bezpečnosti a má uzatvorenú zmluvu s PZS, ktorý prevádzkuje kritickú základnú službu.
V takýchto prípadoch:
V prípade závažného bezpečnostného incidentu sa upravuje oznamovacia povinnosť subjektov, ktoré sú povinné incident hlásiť NBÚ prostredníctvom Jednotného informačného systému kybernetickej bezpečnosti (JISKB).
od momentu zistenia závažného KB incidentu dotknuté subjekty nahlásia príslušný incident.
budú subjekty povinné oznámiť podrobnejšie informácie, pričom zároveň uvedú prvotné posúdenie významného incidentu, vrátane jeho závažnosti a vplyvu, ako aj prípadne indikátory kompromitácie.
budú dotknuté subjekty povinné predložiť záverečnú správu o incidente.
Ostatné udalosti môže dotknutý subjekt hlásiť dobrovoľne, rovnako ako akákoľvek iná osoba.
Smernica NIS 2 so sebou prináša aj nové povinnosti pre členské štáty, ktoré sú povinné zabezpečiť účinný dohľad nad implementáciou smernice a súlad s požiadavkami novej regulácie.
Táto činnosť zahŕňa napríklad oprávnenie národnej jednotky CSIRT vykonávať napríklad automatizovanú detekciu zraniteľností v rámci kybernetického priestoru SR či pomoc subjektom pri mitigácii kybernetických hrozieb.
Všetkým dotknutým subjektom vzniká povinnosť do dvoch rokov vykonať audit špecifikovaný v príslušnej vyhláške o audite, ktorý vykoná certifikovaný audítor kybernetickej bezpečnosti podľa príslušnej schémy.
Subjekty, ktoré neposkytujú kritickú službu, môžu audit vykonať aj tzv. samohodnotením, ktoré vykonáva manažér kybernetickej bezpečnosti. Subjekt, ktorý si zvolil vykonanie auditu samohodnotením, však musí vykonať prvý audit prostredníctvom certifikovaného audítora do piatich rokov a následne v periodicite podľa vyhlášky.
Oblasť kybernetickej bezpečnosti naďalej spadá pod pôsobnosť Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), ktorý bude v prípade porušenia pravidiel oprávnený uložiť sankcie dotknutým subjektom v súlade novelizovaným ZoKB, a to nasledovne:
Máte k zmenám, ktoré prináša novelizácia ZoKB nejaké otázky, alebo potrebujete pomôcť s jej implementáciou? Budeme radi, ak sa na nás obrátite.
12. 8. 2022
GDPR Nariadenie, Videoškolenia11. 3. 2022
Cookies, VideoškoleniaLegislatívne povinnosti nám dávajú príležitosť na to, aby sme veci robili lepšie.
Vyplňte GDPR dotázník a získajte 30 minútovú konzultáciu ZDARMA.
Zistite viacPomáhame firmám plniť legislatívne povinnosti .
Na všetky vaše otázky vám radi odpovieme e-mailom, telefonicky alebo na osobnom stretnutí.
Created by Wink & Nod
securion © 2021
This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.